DEJINY RODINY ZÁNYIOVCOV

 

                                                Jeden náš priateľ, vojenský historik nás upozornil, že
                         „rodinné legendy treba brať vážne, ale všetko treba preveriť!“

Prvé objavenie
Pôvod

Slovensko/
           Horný Zem
      

      Spisske Vlachy/          
                      Szepesolaszi 

BeckoV/Beckó
 Hniezda/Gnyázda
 Levoča/Löcse
Zázrivá/ Zázriva
Jahodnik                    
 Trnava/Nagyszombat      Velična/Nagyfalu
Višnové/Felsö Visnyo
Zbinov
Prievidza/Privigye


 

Privigye

  Maďarsko








Bicske, Pest,
Szekesfehérvár,
Lajoskomárom, Ozora,Törökkopány, Foktö,
Dunaszentgyörgy,
Kaéposvár, Belezna,
Kutas, Baja, Pécs,
Csokonyvisonta,
Barcs
 

















Taliansko
 

Podľa rodinnej tradície predkovia boli kominárski majstri talianskeho pôvodu. Vydali sme sa po stopách tejto informácie, ktorá sa podáva z pokolenia na pokolenie, tým skôr, lebo v rodine mali a aj majú príslušníkov talianskeho typu. 

Kvôli pomenovaniu „Talian“ sme upriamili pozornosť na spišské mesto Spišské Vlachy (Szepesolaszi). Preštudovali sme dejiny Spišských Vlachov. Mesto, ktoré leží pri Hornáde založili v XIII. storočí Nemci, ku ktorým sa pripojila talianska komunita žijúca v Jasove. Členov tejto komunity sem presídlili kvôli výstavbe spišského hradu. Talianski kamenári a ich potomkovia so svojou odbornosťou prispeli k výstavbe kostolov a hradov v okolí. Usadlosť sa spomína už listine Belu IV.  z roku 1243.

V matrikách začínajúcich rokom 1636 skutočne môžeme nájsť Zániovcov. Kominárske povolanie ale pravdepodobne pramení z prepočutia. V slovenčine totiž kéményseprő znamená kominár a kőfaragó je kamenár. Následkom odovzdávania legendy tak vzniklo z kamenára kominár.

Pravdepodobnosť, že rodina Zányi   odtialto pochádzala a ďalej sa stretávame  s nimi ako živnostníkmi na rôznych miestach Hornej zemi.

Naša rodina v Uhorsku pochádza zo Slovenska, z Prievidze, je to jej malá vetva.
 
V mnohých usadlostiach žili Zányiovci, ale širšiu komunitu nájdeme okrem Prievidze iba v Levoči. 

Pomerne neskoro sme mysleli na to, aby sme  pozreli či sa nachádzajú aj na území Maďarska Zányiovci, pretože nikdy sme sa tu nestretli s našim priezviskom. Vysvitlo, že veruže sú, takmer v každej župe a najmenej tak dlho tu žijú, ako v Hornej zemi!

Spomedzi tých Zányiovcov/
   Zanyiovcov ktorých sme už spoznali a bádali, doteraz sme vedeli stotožniť tri vetvy, - vetvu z Kaposváru, z Foktő a Törökkopány-u. Rodina z Bicske, ktorú poznáme iba z počutia, ešte nie je prebádaná.

Už naznačený taliansky pôvod rodiny až dodnes sa nepodarilo dokázať na základe dokumentov, ale objavenie rodiny možno posunúť do 13. storočia. Z tohto obdobia ale nedisponujeme dokumentmi.

Faktom ale je, že dnešný taliansky telefónny zoznam uvádza veľké množstvo ľudí s priezviskom Zani.
 

Spôsob písania priezviska     
                          Zani
                                       Zany
                                       Zánj
                                      

                                     Zanyi
                               Zan
                                                  
                                      Zányi
                                              

                               Záň
                               Zani
                            

                               Zanyi
                                      Zányi

 

V matrikách zo XVII. storočia priezvisko tejto rodiny sa písalo v podobe  Zani respektívne Zany.

V XVIII. storočí občas sa objavilo aj vo forme Zanyi, ale sa vyskytli aj podoby Zan a Zánj. 

V XIX. storočí, v období maďarského odboja za slobodu, keď na krátku dobu matriky sa viedli v maďarskom jazyku, toto priezvisko sa písalo ako Zányi, keďže sa pravdepodobne sledovala výslovnosť.

V XX. storočí priezvisko rodiny sa písalo v troch rozličných podobách. Po vzniku Československa v roku 1921 v rodáci z Hornej zeme istú dobu používali formu priezviska Zani, ktoré sa vyslovovalo ako Zányi. Neskôr prešli všetci na alternatívu Záň. 

V Maďarsku existuje aj jedna krátka alternatíva priezviska v podobe Zanyi, ostatní používajú formu Zányi. 

 
Miestopis 
Šopronská župa            


  




 


Hraničná oblasť so župou Sáros a Árva





 

Medzi majetkami győrskeho biskupstva v rokoch 1566, 1871, 1577, 1592 a 1598 sa uvádza jedno mestečko ako Szany, niekedy aj ako Zany a Zani.
Toto mestečko ležalo v blízkosti hradu Kesző (vedľa rieky Rába v šopronskej župe), smerom na sever. Uvádza sa tam 77 poddaných s polovičnou sessiou a asi 20 želiarov. V súpise z roku 1598 bola uvedená ako zničená dedina, ktorej religiózne predmety uchovávali na hrade.
V druhej polovici obec Zány sa uvádza medzi majetkami Juraja Klobusiczkého.
V XIX. storočí bola centrom panstva Várkesző a znova je majetkom győrskeho biskupstva, uvádza sa iba pod názvom Szany.

V roku 1770 medzi pripojenými poľskými mestami a dedinami k Uhorsku nájdeme aj obec Zani. Ako pohraničnú stráž sem umiestnili 500 pešiakov a jazdcov kvôli zabezpečeniu majetku. (Usadlosti, ktoré tu uvádzame, sa nachádzajú v pohraničnej oblasti žúp Sáros a Árva).